1. EZR – základné informácie

Primárnym cieľom je zriadiť Európsky orgán zastupovania zamestnancov na účely informovania a porád o nadnárodných otázkach.

Ďalšou základnou zásadou, ktorou by sa malo riadiť fungovanie EZR je zásada efektívnosti zavedená prepracovanou smernicou: EZR musí byť schopná plniť svoju úlohu tak, aby proces informovania a porád bol zmysluplný a bol súčasťou rozhodovacieho procesu (uznávaná úloha zástupcov zamestnancov pri očakávaní a sprevádzaní zmien vo svojich spoločnostiach).

Je tiež dôležité uviesť, že touto dohodou nie sú dotknuté práva národných orgánov zastupovania zamestnancov. Aj Európska aj národná úroveň majú skutočne svoju úlohu a žiadna z nich by nemala fungovať na úkor tej druhej. Naopak z úzkeho prepojenia a spolupráce medzi týmito úrovňami by mal existovať vzájomný prospech.

Pojem nadnárodných záležitostí

Záležitosti sa považujú za nadnárodné, ak sa týkajú skupiny ako celku alebo aspoň dve prevádzkarne skupiny nachádzajúce sa v dvoch rôznych členských štátoch. Toto je základná definícia uvedená v texte smernice o EZR.

Prinajmenšom by táto základná definícia mala byť začlenená taká aká je, do dohody. Nemali by sa akceptovať žiadne zmeny v znení, ktoré by ju oslabili. Napríklad výraz „obavy“ sa nesmie nahradiť výrazom „vplyv“, pretože táto „malá“ zmena by zúžila rozsah pôsobnosti EZR.

Preambula smernice o EZR (č. 12 a 16) poskytuje podrobnejšie vysvetlenie, ako treba chápať tento pojem nadnárodnosti. Objasňuje, že nezáleží ani tak na počte členských štátov. Záležitosti sa musia považovať aj za nadnárodné, ak:

• presahujú kompetencie miestneho/národného manažmentu;
• majú potenciálny cezhraničný účinok (zástupcovia zamestnancov musia mať možnosť posúdiť, či má navrhované opatrenie potenciálny vplyv);
• zahŕňajú prevody činností medzi členskými štátmi.

Tieto prvky by mali byť čo najviac zahrnuté do dohody. Prinajmenšom nie je prijateľné začleniť ustanovenie, ktoré uvádza opak.